Všetko sa mení. Značka AGUA DE ANNIQUE je preč. Po dvoch albumoch tejto "kapely" jej hlavná protagonistka vyčistila stôl a všetko sprehľadnila. Nový album vydáva pod svojim vlastným menom. Tým ale zmeny nekončia. Pre väčšinu jej (bývalých) fanúšikov bude azda skvelou správou, že Anneke sa hudobne vracia ku svojim koreňom.

Nie všetky zmeny prebiehajú rovnako sebavedome a rovnako isto. Anneke najprv vypísala súťaž na návrh jej vlastného loga a víťazovi prisľúbila, že dostane kus zo všetkého, na čom sa logo objaví. Nuž, víťaz si teda môže uložiť do svojho počítača Annekinu webstránku, na neveľmi podarenom benzínovopumpovom obale novinky sa však logo neobjavilo. Anneke ako keby sama tápala v tom, čo vlastne chce.

"Everything Is Changing" je album, ktorý nedosahuje základnú latku nastavenú akýmkoľvek albumom THE GATHERING, ktorý Anneke naspievala. Ak je teda jej návrat k metalu rezignáciou na prerazenie v rockovom mainstreame, zďaleka to neznamená, že ju stále nečaká kopec roboty. Platí však, že ide o najlepší album, ktorý Anneke van Giersbergen naspievala bez svojej bývalej kapely.

Napriek chytľavej a priamej produkcií, ktorá nie každému sadne, prináša Anneke na novom albume v najsilnejších momentoch materiál, ktorý vracia spomienky na jej vrcholové obdobie. Niežeby znel podobne, no znie podobne kvalitne. Dojem kazia len chvíle, keď viac vychádza na povrch komerčná a mainstreamová motivácia tvorcov. Minutáže prvých 5 skladieb, ktoré sú učebnicovo rádiové, vzbudzujú pobavený úsmev.

Model, ktorý na albume prevažuje, sú čo najjednoduchšie motívy skombinované s čo najzložitejšími aranžmánmi. Anneke nie je vynálezkyňa tohto modelu, no treba povedať, že na albume "Everything Is Changing" vyšiel vo svojom žánri takmer dokonale. Ak si album porovnáte s podobnými počinmi vrátane výtvorov najväčších hviezd, novinka Anneke van Giersbergen z toho vychádza ako pozoruhodný počin.

Keďže platí, že žánrová príslušnosť by nemala diskriminovať, pretože apriori zlý žáner neexistuje, potom môžeme mať pokojne dočinenia s jedným z albumov roka. Producent Daniel Cardoso, ktorý zastrešil časť vecí, je spoľahlivo rozpoznateľný najmä v druhej polovici albumu, najmä ak máte dôkladne napočúvaný jeho projekt HEAD CONTROL SYSTEM.

Popíkové znečistenie so sebou prináša aj zopár negatív. Pravidelne natrafíte na motívy, ktoré v lepšom prípade prevareno znejú, v tom horšom aj čosi úplne konkrétne pripomínajú. Povinná balada albumu (ach, veru) "Everything Is Changing" sa, čuduj sa svete, motívmi a feelingom podobá na skladbu "Stranger In Moscow" od Michaela Jacksona. Úvodný motív z "You Want To Be Free" má zase fatálne odstrašujúce účinky.

Začiatok "My Boy" je potom pôsobivou láskovou citáciou JOY DIVISION, spolovice "Love Will Tear Us Apart" a spolovice "No Love Lost". To však tentoraz vôbec nevadí. Jednak sa skladba vzápätí radikálne zmení a takisto ide o spoľahlivý vrchol albumu. Žiadne vybočenie z jednoduchého hituchtivého ducha, no tu a teraz skrátka všetko vychádza, ako má. Textovo je pieseň dojímavým vyznaním matky svojmu synovi, "love songom" v tej najkrajšej a najprirodzenejšej podobe, a pritom nejde o žiadnu baladu. "Ako si vedel, že práve ja budem tá ideálna pre túto úlohu?" Áno.

"Everything Is Changing" je popový album pre metalových poslucháčov. Trochu viac spotrebný tovar než tie, vďaka ktorým sme si túto speváčku zamilovali, no stále vytvorený umom a remeslom, akých býva na tejto scéne zriedkavo. Anneke van Gierbergen na ňom našla polohu, v ktorej môže byť konečne spokojná, robiť hudbu, ktorá ju uživí (album debutoval v holandskom rebríčku na 11. mieste) a nad ktorou nemusí viac váhať a špekulovať.

Tohtoročný album THE GATHERING bude pravdepodobne skôr alternatívnejší a trochu viac umenie. Verím, že nie je scestné spomínať to v recenzii niečoho úplne iného. Sledovať treba obe polovice bývalej entity. Najmä ak Anneke svojou novinkou obrátila kormidlo smerom k opätovnému spojeniu týchto polovíc.